Chcel by som napísať, niečo pekné, niečo svoje, rozumné, čo niekoho zaujme, čo bude mať zmysel, dať dokopy správny sled písmen, slov. Prešiel som, už kus cesty, samé sa ponúkajú vety, len ich nájsť v myšlienkovom priestore, písať to, čo považujem za dobré a správne, trendy a vízie, čo hodnotím kladne. Liečiť sa z nevyliečiteľnej choroby je komplikované a náročné, tá moja sa vraj nedá vyliečiť, dá sa stým vraj, len naučiť žiť. Musím to akceptovať a bojovať, tejto záhadnej, komplikovanej chorobe sa nepoddať, ísť si svoje, riešiť vzniknuté problémy, snažiť sa to vyliečiť, ale ja nič neliečim, len žijem, píšem si svoj príbeh. Dlho jej stojím čelom, chcem uskutočniť, svoj osobný prielom, zvrátiť svoju životnú realitu, nájsť oázu oddychu, pokroku, zničiť túto chorobu, dostať ju na svoju stranu. Odbúrať negatívne trendy, nepadnúť do duševnej biedy, ľahko sa to môže stať, po niektorých pádoch, už nikto nemá silu vstať, choroba vie, len brať. Ja, ale seba a to, čo vnímam milujem, zatiaľ sa necítim stratený, len slušne zmetený, dosť citovo vyčerpaný, zasadila mi silné rany, to mi ale umožnilo trénovať, neustále sa musím s neprijateľnými vecami vyrovnať je to veľká škola, každá skúsenosť je dobrá, problémy treba riešiť, myšlienkovo, citovo, názorovo zostať svieži. Vždy, môže byť horšie, ľahko sa ide dole, pokrok je náročný, preto treba prekonávať problémy a prekážky. Vypýtať si zmenu, nezísť z cesty k cieľu, sledovať čisté, správne hodnoty, napredovať, pokračovať, každú prekážku, problém zdolať. Štartovať zdravé procesy, všetko správne vyriešiť, nepoľaviť, zlepšovať sa, isť cestou, ktorá je hodnotná a správna. Vždy nájsť správny argument, upozorniť na to, čo je zlé, byť zdravší, ako nikdy predtým, zachovať racionálny princíp, šíriť dobrú vieru, raziť svoju cestu. Život vyžaduje zodpovednosť, pýta sa na naše hodnoty, musíme byť hodný života, slobody. Sloboda je komplikovaná, zodpovedná a ťažká, hodnota sa neustále hľadá, každá skúška, problém nás naučí, môžeme byť takto hodnotnejší, lepší, učíme sa žiť. Chorôb je na Svete ozaj veľa, môžeš len čakať, ktorá k tebe príde, musíme byť silný, nepoddať sa, chce nám všetko vziať. Táto moja, sa so mnou chce aj hrať, zároveň všetko vziať, hra na život a na smrť, pre mňa existenčný súboj, proti silnejšiemu protivníkovi, ktorého ani nepoznám. Čo je aj šanca, verím, že je rozumný, čestný, spravodlivý, uvedomuje si viac, tak dúfam, že nechce len brať, musím veriť, že mám šancu, každý potrebuje nádej. Vraj život bez bolesti, nemá zmysel, niekto múdry na to prišiel, nič hodnotné, nie je ľahké, tak to musí byť. Trénujeme, bojujeme o šancu žiť o ďalší deň, rok, chceme urobiť ten správny krok, ktorý nám dá šancu, podrží nás v hre, aby nebolo, len zle. Chceme dôstojný, hodnotný život, nech naše cesty osvieti, čarovné, zázračné Slnko, nech je Vesmír, náš kamarát, nech nás nechce Svetu vziať. Lebo vyžarujeme krásne lúče, máme krásnu dušu, dobré nápady, pustili sme sa, do riešenia tejto záhady, tým správnym spôsobom. Bez nás by bol Svet chudobnejší, potrebuje nás, chce nás. Každý má svoje posolstvo, každý z nás, niečo vyžaruje, niečo znamená, nech príde, bod zlomu, celková premena, nech stúpa uvedomenie, hodnota, aby prišiel ozaj pokrok. Život nie je náhoda, isto to veľa znamená, že sme dostali šancu, musíme si obhájiť, že sme tento dar dostali. Všetko tu vníma, myslí, neujde ani jedna myšlienka, Svet je omnoho silnejší, ako sa zdá, toto je veľká hra, veľký zázrak, brána k ďalším Svetom. Prichádzajú ponuky a výzvy, my sa vyjadríme, píšeme svoj príbeh, žijeme svoj život, prejavujeme svoju osobnosť. Zlého je tu dosť, to hodnotné je vzácne, žiť život je krásne, ale náročné, všetko sa nám vráti, dobro často blúdi, víťazia bludy. Sme plný predsudkov, nesprávnych zvyklostí, dopúšťame sa stále, rovnakých chýb, väčšina z nás je zlých. Pokiaľ sa nám ozaj, všetko vráti, tak na to je život veľmi krátky, preto verím, že toto nie je všetko, neviem, či nás čaká nebo, či peklo, ale isto sa rieši, čo bude ďalej. Cesta nekončí, len sa zúročí, aký sme, čo ctíme, ako si vážime všetko živé, aký píšeme príbeh, akú máme dušu, koľko pomáhame, tým ktorým to treba, koľko ustojíme rán. Čo sme dostali si musíme obhájiť, niekoho to stálo všetko, niekomu zaberáme priestor, každý zatiaľ neexistuje, ešte sa dá veľa bytostí vymyslieť. Aby šli cestou, ako my, nechajme tu niečo, nech sa tí po nás, vyvarujú hlúpych chýb. Snažme sa nájsť pointu a zmysel, aký dôvod má život, prečo tuná sme, prečo existuje Svet, čo sa hľadá. Kto hľadá raz nájde, pomaly ďalej zájdeš, všetko potrebuje svoj čas, treba ale skúšať nájsť odpoveď na otázku, „Život, Vesmír a vôbec“.

Zatiaľ nič nevieme, raz sa odpoveď dozvieme, pravda bude ťažká, nie je to, len krása, existovať. Je tu veľa zničených, zúbožených bytostí, raz môžeme byť, jednou z nich. Ocitneme sa na druhom brehu, musíme mať dobrú vieru, že je v nás viac dobra, nech naša existencia, nie je hlboká priepasť z ktorej nie je úniku, ktorá mieri k zániku. Keď padnem na dno priepasti, dúfam, že budem vnímať a

zostane mi nádej, že raz tú správnu cestu nájdem. Dúfam, že tuná nič nekončí, len sa forma zmení, že je to tu fajn, že je to dokonalý dar. Nech je život na Zemi, ako Raj.

Nech nám jasné Slnko a bystrá myseľ, osvetľuje cesty, raz spoznáme Vesmír, odkryjeme tajomstvo, rozlúštime záhady, pozrieme sa pravde do očí.