Malá, ale priama, komunikácia nekonečná, čaká nás, na každom kroku, nekonečný cyklus. Je lákavé, sa oslobodiť, všetku ťarchu, do vesmíru hodiť, alebo sa poďme modliť. To sa dá, aj bez chrámu, ty sám, si svoj chrám, ideš svoju cestu, preži kopu dažďu, slnko príde, ver, o tom to je. Pravidlo je ľahké, ale i ťažké, v každej situácii, skús nájsť, to správne, ako si vážiš ostatných, tak si, vážiš seba. Musíme sa naučiť, sa nebáť, to vyššie, nemá na všetko argument, dá sa navrhnúť veľa zmien, veď my to tuná, vyvražďujeme a ničíme, v každej chvíli, úplne, že stále. Keď neničíme svet, ničíme seba, neučili sa nás predať, vychovali nás na ovečky, hlupákov pre všetkých, ničiteľov života, vrahov seba i sveta. Každý lacno predá, ja sa chcem vykúpiť, nenechať sa zotročiť, systémom a právom, na slobodu vravím, áno. Dosť populistickej vraždy, buď, ako každý, tak chceš zostať, na vždy, nájdi zmysel, pre čo, si prišiel, buď rozumný a slobodný. Tu sú to, len samé povery, zločiny, klamstvo. Vraždia sa, ľudia navzájom a všetky zvieratka, na ne je zem prikrátka, potravinový reťazec, zabi ma a zjedz, oni chcú utiecť preč. Hrozné, že oni nás, aj tak milujú, všetko zo seba, pre nás vydajú, lásku a mier u nás, však nenájdu, oni to, ale hľadajú. Prídu k cieľu, majú vieru, zostať čistý, sú si istý, náš neskutočný obdiv, česť Vám, naše krásne zvieratká, ja som tiež Váš vrah, bojím sa, čo bude, desí ma, nás ciel, „aký je“?. Veď našou, motiváciou a zmyslom, je prežiť, na nič viac, sme neprišli, riešime, len nezmysli. Ale nutné, kde sa vyspať, najesť, nájdime miesto, kde končí, ten prales, neslobody, pokrytectva, falše, zlosti, klamstva, pretvárky, rýchlej dodávky, životného cieľu, všetko, kúsok späť, čierne na šedom, svet, ľudia, pardon, zajtra príde zlom. Raz to príde, niečo vznikne, poetické, krásne, prepadneme láske, k životu, vesmíru, nebudeme tu, len na chvíľu. Prestaneme sa vraždiť, od zajtra, až na vždy, raz bude, ten deň, len ja a ty, tu nebudeme, staré vystrieda nové, ja sa bojím o všetkých, ľudí dobrej vôle, prečo príde nové. Zostaňme tu, aj my, smrť, je asi nutnosť, dokiaľ, nezačneme obývať vesmír, nebudú z nás roboti. Sme špecialisti, aby sme, plnili úlohy, debila, čo nám vládne, ale možno, ho aj chápem, ťažké, nič však neviem. Šanca, na krásny Svet, je nemalá, deje sa tu zázrak, každý čin je modlitba, robíš to, pre seba, pre všetkých. Nik, nie je viac, ako ty, nikto, ťa nemusí, trápiť, čo nevieš nevadí, akoby to, nevedel nik, tak sa to, ozaj dá brať, je to so mňa, no nevyslovil som to ja. Každého obopína celí vesmír, každý máme, svoje problémy, krásny, je ale, život na Zemi. Na to nenájdeš slová, to treba zažiť, má zmysel sa trápiť, nevzdať sa, nejedna šanca, sa prepásla, čim menej, tým viac, čo dáš, máš, čo si nedal, vráť, keď nevrátiš, tak si váž, máš, čo nie, každý, nebude tomu, ale navždy, pomáli, ale isto, ako prišlo, tak zmizlo, táto matematika, asi platí, pre všetkých. Pokiaľ medzi nami, nežijú Božské bytosti, dúfam, že nie. Toto nie je, pre Bohov Svet, ak ste tu, zmeňte smer, povedzte, čo je, pre každého cieľ, osvetlite cesty. Prezraďte, to naj tajomstvo, na ktoré, ľudstvo nikdy neprišlo. O čo ide, čo je správne, čo nie, prečo, tu sme, čo s nami bude. Vypisujem, ako blázon. Boh pardon, cítim, veľký rešpekt, ale nechcem, sa len báť. Snažím sa, nejedna vec, mi nevyšla, teraz, včera, zajtra, hľadám, kde je pravda, prečo sa skrýva, asi je krivá. Prosím ver mi, veď tento text, je už 62. Svet, to tajomstvo, ma pohltilo, píšem, čo mi, na rozum prišlo, píšem kontinuálne, púšťam svoju myseľ, neviem, na čo, som prišiel, veľmi mi ide, aj o tvorivosť. Je to, celkom fuška, každý text, je skúška, ale krásny pocit, z tvorivej činnosti, čo prichádza, keď, človek, niečo vytvorí, niečo má. Som rád, že tento, blog mám, potrebujem všetko, život je, aj peklo, bránim sa, snažím sa, získať právo „Musím pracovať s pravdou, mám to veľmi nahnuté“. Možno si, takto predstavujem modlitbu, cítim to tak, snáď, to nie je, brak, pre mňa, isto nie, kto tvorí, vie. Život je modlitba, stále dúfame, na lepšie, čakáme, buďme silný, ustojme príliv, myšlienok, dobrého názoru a Pravdy.

Mier, všade a navždy, pre všetko živé, verím, že raz, to príde.

Každý deň, je tak hrozne dôležitý, najkrajšie je, že sme živý, už len z toho, sa treba tešiť, netreba každý deň zhrešiť, občas je dobré držať pôst. Čo dnes vyjde z našich úst, naše neobratné slová, ktoré niekto za úsmev sková, niekoho to položí, tak to asi má byť. Nikto nezjedol múdrosť sveta, každému niečo nejde, každý občas, niečo pokazí, bez chýb sa nedá žiť. Chyba nás posunie vpred, ak si ju uvedomíme a priznáme, nakoniec všetko dobre dopadne, stratený sen, je už na ceste, alebo ďalšia pohroma, ktorá všetky nádeje pochová, isto ale vstane z mŕtvych, keď to najmenej budeš čakať, potom čo budú tvoje oči plakať. Musíš byť, ale silný ako býk, okrem teba, nie je nik, každý si musí pomôcť sám, nefunguje to tak, že ja ti dám, to by si mu, iba vzal, každý sám držíme v ruke ten dar, stáva sa, že niekomu ho iný vzal. To je potom protivník, toho treba vyriešiť a hneď mu odpustiť, pomsta sa obráti proti tebe. Nikomu inému never, iba svojmu srdcu, svojím citom, veď aj ty si bol pritom, urobil to, lebo bol, silnejší, zajtra to budeš ty, po búrke, príde nové poznanie, zmení sa rozloženie síl, protivník si uvedomí svoju malosť. Ty si vyšiel s ťažkých skúšok, sled šokových terapii, ktoré skvelo zaberajú, na kvalitu sa, len nehrajú, len ťažké je dobré, potom bude nové, budeš stáť na vlastných. Potvrdí sa, že bez chýb nie je nik, prežil si časy keď všetko bola chyba, naučil si sa prijať seba, inak sa to nedá. Stoj pevne ako skala, veľká, alebo, len malá, vždy podľa svojich možností, nikto ťa nesmie uraziť, na urážke je vždy, kus pravdy, za seba sa nesmieš hanbiť, len mu tú urážku nevráť, ak nechceš byť, na jeho úrovni, prázdny, plytký, úbohý. Zažil si, už veľké krízy? Prekonal, si ich a zostal čistý? Pokiaľ hej, raz príde, tak pekný deň, dobro sa vráti z ciest, z cudzích a neznámych miest, zaklope ti na oblok, otázne, či mu otvoríš. Lebo možno, ťa ten princíp urazil, môžeš zostať, na vždy, vo vojnovom stave, keď nepríde, to pravé, keď niekto urazil, čo nemal, ty si potom kruto prehral, dostal si pod pásové údery. Tak buď, veľký bojovník, pouč sa zo svojich chýb, pôjdeš po víťazstve na konci, raz sa, všetko ukončí, nech na tvojej strane zostane pravda a česť. Viem, tá sa nedá zjesť, nejako si, ale poradíš, vydržíš niekoľko ročných období, rokov a desaťročí, máš, už jasné oči, tvoj pohľad sa vyjasnil. Ja chcem bojovať bez zbraní, i keď v myšlienkach, si občas meč, na čelo priložím, ujasním si, za čo bojujem. Pokorne a skromne, bez rečí, každého o svojej kvalite presvedčíš, raz si hore, raz dole. Potom príde, niečo nove, začneš tvoriť, svoj vesmír s tromi hodnotami Pravda – Láska – Mier. Nikdy neútoč, len sa bráň, ranu, ktorú by si zasadil, by sa vrátila k tebe, nikomu ani, len tak never, ľudia sú často zlý a klamú, nemajú, základnú hodnotu pravdu. Klamú, lebo na pravdu nemajú, každý sa to raz naučí, pravda, sa raz každému, postaví pred oči, celkom isto. Každý sám za seba, po ceste čistej, úprimnej a čestnej, stretneme sa, na jednom mieste, pri studničke „ Poznania a hlbšieho vedomia“. Nech, na naše osudy, svieti jasné slnko, nech zahreje naše telo a krv v žilách, nech Boh stojí pri nás. Podľa mňa, sme všetci, tak trocha Bohovia, každý musí spasiť sám seba. Raz, to príde, záhada, bude mať zmysel, príde krásny deň, budeš silný a čistý, úprimný a bystrý, môžeš sa pomaly chystať, na ďalšiu vojnu a ďalší pád, lebo cesta je dlhá. Spokojnosť, je i tak, neplodná a hlúpa, teraz je to, ešte aj málo. Svet je, na nízkom vývojovom stupni, ešte sme tu, všetci hlúpi, ešte nič nevieme, alebo, to len my v tomto čase, na tejto planéte, všetko je pre nás záhadné a tajomné. Poďme, pekne pomaly v pred, riešme tento hlavolam, vážme si našu Zem a všetko živé. Napíšme, každý svoj príbeh, žime svoje životy. Ide o súčasný okamih, zbytočné, sa trápiť tým, čo už, alebo ešte, nemôžeme zmeniť.

Pekný deň.

Čo? Idem zle? Nevyznám sa? To je pravda, tak to má, ale byť, hľadám svoju niť a evidentne skúšam, hľadám pravdy zdroj, som človek, nie stroj, nikto nevie, kde žijeme, ja som nedočkavý, kedy na to prídeme. Píšem svoj názor, vyjadrujem postoj, nie som spokojný s málom, som obyčajný blázon, necítim sa, ale chorý. Pokiaľ mi bije srdce, idú nohy v mozgu sú stále nové vnemy, nie som menej ako iný, nech je to, kto chce, ja chcem ísť cestou vpred, objavovať nové výzvy, chcem odhaliť zdroj, všetkého a všetkých, ktorý zostane navždy, on nám povie dôvody, spôsoby a pravdy, chcem nech sme tu navždy. Chcem to vedieť zakiaľ žijem, ja a moji blízky, potrebujem to zistiť, chcem to vedieť, byť si istý v podstate ma, nič iné ani netrápi, len existenčný princíp. Prečo sme tu, čo znamená smrť, kto to tuná riadi, chcem pre seba, aj ostatných zistiť, či budeme vnímať a existovať navždy, čo je zmysel, prečo som práve, sem prišiel, mne sa tuná nepáči, chcel by som, vyskúšať niečo nové, iný existenčný princíp, inú realitu, skúsiť niečo nové, ako túto debilitu. Mlátime tu prázdnu slamu slovami, chcem sa baviť mysľami, byť slobodnejší, informovaný o tom vyššom, môcť sa s vyšším poradiť, no spolupráca, nie klamstvo a hlúposti, to vyššie zrejme pozná slovo hlúposť, alebo je choré, lebo toto nie je v poriadku, nie je to tuná, produktívne a zdravé, je to troška sprosté, to vyššie je iste choré, alebo mu stojíme na kábli. Tak si to so mnou vybav, debilita ti je blízka, ochutnal som jednu tvoju chorobu, ukázala mi tvár úbohú, vedieš primitívne reči, naše choroby sú prejavom božej slabosti, sú to jeho choroby, to vyššie nie je zdravé, ale poriadne choré. Lieči si svoje komplexy a mocenské túžby, je isto aj hlúpi. Píšem toto preto, že mi, nie je jedno, čo sa deje, tu a teraz. Toto, nie je produktívne, kvalitne, hodnotné a čestne. My ľudia máme na viac, ako byť iba, obyčajný radový živočích, ktorý sa riadi základnými inštinktmi a pudmi, ako je to doposiaľ, ideme stále tým, zlým smerom. Ideme dozadu, tu nenastali vývojové evolučné pokroky, ľudstvo hlúpne a hlúpne, ideme naspäť. Veď aký ľudia, žili v minulosti, my sa nevyvíjame, ale ideme späť, konzumný hlupáci, je toho viac, to vyššie, nás chce iba zmiasť. Nie je, isto schopný, niesť zodpovednosť, za svoje činy, za toto zotročenie, globálne osprostenie, za to, že ideme smerom vzad. Podľa mňa, my ľudia sme vyššie bytosti, ten smer máme intenzívne sledovať, produktívne sa vyvíjať. Máme silné, hodnotné túžby, veľký estetický, existenčný, hodnotový, produktívny rozmer a potenciál. Sme, ako najhoršia zver, ale tá je v poriadku, lebo tá zver, ma česť a hodnotu, my nie. Ide len o debilné prachy, nevyužívajú sa rozumné, ekologické zdroje, ničíme si svoj svet, svoju zem. Ak si, tak sa prejav, zmeň naše smerovanie. Ak je, niečo vyššie, zrejme toto je to, čo potrebuje, globálne osprostenie, hodnotové ľudské strádanie, likvidácia zeme i seba samých, nevedomosť navždy. Verím, ale v hodnotný rozmer, chcel by som, aby toto, bola skúška, možnosť ukázať, či máme na viac, možnosť dokázať sa presadiť, proti tomuto marazmu. Že trebárs pre zvieratká, to nie je všetko, že to ich utrpenie sa im vráti, že tiež, sú tu na vždy a majú aj oni, ešte stále svoj krásny svet, svoje nebo, svoj raj. Dúfam, že svoje nebíčko, svoju zem máme aj my ľudia, že toto je skúška, ako sa, uvedomiť a zušľachtiť, potom každý nájde, tú svoju niť, líniu svojho života, keď sa nám tu naše klbko vymotá. Ako som teraz napísal, to zle, tento svet, má neuveriteľné kúzlo a pôvab, láska k žitiu a tomuto svetu, nech je aký chce, ma drží nad vodou. Zem a vesmír je maximálne fascinujúci priestor, život je maximálne dobrodružstvo, raz bude lepšie isto, ak nie pre nás, tak pre tých po nás, to je to, čo nám chýba, tým po nás, tu niečo nechať, niečo zdravé a hodnotné, bolo by fajn, vrátiť sa ešte sem, alebo lepšie pokračovať, prežiť iné princípy existencie a vedomia, nech je táto existencia, maximálne bohatá a hodnotná. Zem je nádherná, oceány, pralesy, hory, lúky, všetko tu žije, je neuveriteľné, ako to tuná životom prekvitá, na každom milimetri. Verím bude lepšie, nie je to tuná, len hlúpe, ako som napísal, pred chvíľou. Všetko, tuná žije.

Planéta, ako jeden organizmus.

Čim začať, aby som mohol rovno kráčať a neurobil si len hanbu, aby som z davu vystrčil hlavu, taká hlava, ale čaká na snipera, ktorý ma, možno tvrdo potrestá. Lebo im robím problémy, možno narušujem princípy v živote na zemi, už dlho vediem vojnu, je to ťažká obrana, no niekedy som aktívny a snažím sa uplatniť svoj názor, na chod tohto sveta, preto patrím medzi bláznov, ale tuná, nie je zdravý nik. Na civilizačné choroby chcem upozorniť, na to, že nás držia na uzde, nech ani jedna dušička neujde, ja sa snažím dostať z oprátky, cítim to tak, že to robím pre všetkých, chcem posilniť proces slobody, dostať naše mysle spod kontroly, nech skonči toto otroctvo, sloboda a mier, to je môj ciel. Som ale, len jeden človiečik, nie som ani veľmi vzdelaný, ja som stým ale nezačal, dlhé roky som si bránil holí život, to ma veľmi zocelilo, tak sa snažím byť troška drzí a bojovať proti tomu, čo sa mi stalo, v mojej hlave je aktivita silná je to vec ozaj divná, beriem to teraz po rokoch, že je to výzva. Verte nikomu neprajem nič zlé, len žijeme v otroctve, oni si z nás robia žarty, nepoznám existenčné pravdy, to poznajú tí vo mne, čo je dosť veľký problém, ale zatiaľ žijem a cítim sa byť obdarený. Nedá sa isť vpred bez toho, že máš max problémy, čo som zažil a zažívam, beriem ako dar. To čo prežívam a vnímam, má veľkú kvalitu, je to niečo vyššie, lebo toto človek nezvládne, dokonalé hry, ale je to taká hra, že mi ide o život. Je to ale vznešené, i keď je to ťažké ja im za to ďakujem, nič hodnotnejšie nie je ľahké, jediné čo mám, som ja sám. Naše podvedomie a naša myseľ, je veľký priestor, zrejme až nekonečný, myseľ je základ celej existencie. I my sme veľký hráči, zrejme naše mysle nemôžu, len tak skončiť, tak nás držia na uzde, nech žiadna duša neujde, povedal by som, chcú aby sme boli hlúpi. Chcú si udržať svoju moc, je to boj o životnú energiu, boj o moc. Myseľ a duša, sa asi nedá, len tak ukončiť, bojím sa ale, že sa dá ukradnúť a to by som nerád. Preto nechcem prehrať, dám do toho všetko, čo sa tejto sféry týka, lebo som dosť lenivý a nepracujem na svojom ďalšom vzdelávaní, nikto nerobí všetko. Ja hovorím tomuto priestoru, našich mysli časopriestor, tak to jednoducho cítim, preto tomu tak hovorím. V tomto priestore sa dá veľa tvoriť, čo máme v mysli, to sme my, čo si tam každý vytvorí to má, je to taká hra. Ja sa za svoju myseľ nehanbím, preto som sa rozhodol, že ju na blogu zverejním. Mám troška natrénované, lebo v mojej mysli sa objavilo niečo nové a cudzie, preto som sa naučil myslieť tak, že nesiem zodpovednosť za každú myšlienku, žil som v tom, že moje myšlienky sú vonku, musel som nájsť harmóniu a súlad. Lebo pred svetom neutečieš, ani pred sebou, musel som sa stým zmieriť a žiť. Sú to moji tréneri, učili ma ustáť údery, sú ale zákerný. Život je problém, musí to tak byť, čo by sme tu robili, verím, že spoznáme aj iné veci, že život je pestrý, otvoria sa nám nové obzory. Chcel by som aby existovali aj iné reality, trebárs taká Pandora, tam by som chcel žiť, krásne v harmónii s výšou energiou. Bol by som rád, keby sme boli na takejto ceste a mali šancu postupovať inými realitami. My ľudia sme už teraz na zemi Démoni, sme Démonické stvorenia. Javí sa mi, že ľudstvo ide smerom naspäť, že nesmerujeme k vyšším bytostiam, ktoré prirodzene sme, ale tak nás vedie svet, takto nás tu vedú, aby sme boli konzumný hlupáci. Mňa rajcuje svet a predstava, že budeme vyššie bytosti, svet bude úplne iný, že nájdeme cestu k vyššiemu poznaniu a harmónii, zo všetkým živým. Kompletný súlad s bytím, prírodou, s celím vesmírom. Nie naspäť, ale vpred, to by som chcel. Ľudia musia bojovať za lepší svet, čim viac ich bude, tým lepšie, cesta vedie cez naše mysle, naše šíre priestory, nie sme len obyčajný živočích. Poďme sa stať vyššími bytosťami, veď nás tu kŕmia nezmyslami, robia z nás hlupákov.

Musí prísť bod zlomu, nech máme Zem novú.