Ahoj. Napíšem opäť isté situácie hlavne z dávnejšej doby. Po pravde v tejto chvíli ešte ani neviem čo napíšem, ale mám pár poznámok v skratke a niečo sa sem dostane na tento priestor. Sú to isto komplikované texty ohľadom aký je Svet a akí rozmanití sme my ľudia a každopádne určite nie len my, ale i veľká rada iných bytosti, či zvieratá tuná na Zemi, či bytosti ktoré sú nám skryté i keď sú všade okolo nás i v nás, všetky ktoré sú súčasťou existencie. Myslím že tento priestor nie je tak jednoznačný, ako sa javí zrakom a zmyslami. Aký rozmanitý je len ohľadom našej spoločnosti, aký mocný, pestrý, priestor pre našu existenciu, životy ktoré tu žijeme. V tom že je tu veľa tajomna je naša nádej. Aj keď je populárne všetko mystické odmietať a z ľudí ktorí veria v mystiku si robiť žarty, každý tajne verí že toto nie je všetko. Ja verím, ale nemám nejako jasnú vieru, ani nemám mať akú viem toho malo z rôznych dôvodov. Hľadám a dúfam, že hľadať budem ešte veľmi dlho. Viem len že je to extrémne náročné a komplikované. Taký je aj život na Zemi a nie to ešte kompletne celá existencia. Iste neštandardné vnemy sa mi dostali, ktoré mi v podstate dali len nádej, nejaké ukľudnenie nenastalo. Som rád, že tak troška môžem bádať priamo osobne, sám, to mi plne vyhovuje, to neskonale cením.

Začiatky a dlhé roky to bolo dosť komplikované ale taký je život, bolo to nové a šokujúce.

Tak som sa rozhodol čo dnes napíšem. To čo počujem (hlasy) sa odohráva v mysli, ale stali sa tri situácie kedy som počul niečo priamo sluchom.

Ležal som na posteli bol som otočený hlavou k stene a tak nejako sa chystal zaspať a rozmýšľal som. V tom som počul a vtedy normálne sluchom zacinkanie zvončeka z jedného miesta v izbe, bolo to miesto kde som v tých časoch fotil a po zacinkaní zvončeka, myslím že 3 krát zacinkal, som počul mužský hlas povedať „A čo toto“. V tom som sa začal otáčať na posteli a zrazu z pod postele  vyletel taký tmavý tieň smerom na mňa. Bol to prvý takýto vnem, vnímaný sluchom a aj preto tak prekvapivý.

Druhý takýto vnem bol v náročnom období, kedy toho bolo moc. Bol som v tom až po uši a realita mala riadne grády. Aktívne som sa tým zaoberal a da sa povedať odovzdal sa tomu. Aktívne som sledoval líniu toho čo sa vo mne dialo a nazval by som to, že vtom období som podnikal aktívne rôzne akcie, chcel som sa niečo dozvedieť, šiel som tomu naproti. Pochopiteľne takéto obdobie je neskutočne vyčerpávajúce, komplikované a ťažko zlučiteľné s fungovaním v bežnom živote. Po pravde bolo to náročne ale v komplikovanom podtexte neskutočne fascinujúce. Ako som už raz napísal na toto sedí to, ako som to osobne cítil a nazýval ako šialene pôvabné. Vtedy boli noci mocné a bolo ťažké noc stráviť. A raz v takomto čase som stál na dvore, a zrazu z hora pocitovo to znelo ako hlas zhora z priestoru nado mnou som jasne počul vetu, bol to mužský hlas „Volajú babulky z Vesmíru, potrebujete pomôcť?“. Zneje to podivne, ale jednoducho som to počul, nejako nič moc si o tom nemyslel, ona sa toho dialo veľa, len toto je jedna tá skúsenosť počutá sluchom.

Tretia táto skúsenosť bola tiež veľmi zvláštna a to sa dá celkovo povedať o týchto situáciách, zanechali vo mne silné pocity a pnutia. Boli ozaj zvláštne a špecifické. Sedel som za počítačom, tam trávim veľa času a z ničoho nič som vedľa seba z ľavej strany začul ženský hlas „Môžem ísť do teba?“. Bolo to nečakané a silno prekvapivé. V tom momente prekvapenia ma napadlo ako odpovedať, ale nebol čas, hneď po týchto slovách som zacítil isté mihnutie, také malé trhnutie na hrudi, ktoré úplne vyznelo akoby do mňa niečo vhuplo. Bola to chvíľka, otázka a prakticky hneď ten pocit. V tomto prípade to nezostalo len pri tomto okamihu a situácia sa neskončila v tom momente. Chvíľku som bol ešte doma a potom som sa rozhodol že zbehnem do baru na pivo. Ako som vyšiel z domu na ulici som v sebe vo vnútri vnímal ženskú osobu ktorá kľačala na jednom kolene a hlavu mala sklonenú. Vnímal som ju takto niekoľko minút cestou po ulici. Bolo to v mysli ale vnímal som ju akoby v životnej veľkosti.  Je to vnímanie vnútri v sebe niečo ako keď človek vidí očami von. To vnímanie vnútorného priestoru je zase iná kapitola ale vtedy to bolo v jedinečnom čase, nečakanom. Ako sa nám pred nami, pred očami otvára neskutočný priestor, tak sa prestiera i smerom do vnútra, ale tam sa dá predstavovaním ten priestor ovplyvňovať.  Ako kedy.

V prvom období nových vnemov som často počul vetu „Ty si vôbec neuvedomuješ, čo sa tuná deje“ čo je úplná pravda. Či „Zajtra sa stretneme“ čo som dosť pociťoval a na začiatku som sa moc snažil autorov tých hlasov nájsť, aj na základe tejto vety, ale nepodarilo sa :). Opakoval sa i slogan „My si ťa dáme“. Pred pár mesiacmi mi povedala že ma kedysi Uhranula. Veľmi dlho a vždy z času na čas som vnímal slogan „Nebojme sa nikoho“, čo prichádza ozaj z času na čas a je to silný slogan. Viac krát som počul „Stala sa ti brutálna p…“

Raz a to aj iba raz mi povedala že Rakovina je jej kamarátka, čo som neskorej zobral tak že aj rakovina je v istom priestore tiež i bytosť. Povedala mi, že rakovina je so mnou spokojná čo je pozitívna informácia, ale uvidím čo príde. Ale za krátko sa mi dostala informácia, že má s rakovinou opletačky. To že rakovina je zrejme i bytosť podporilo keď mi krátko po tom povedala, že Internet je jej kamarát. Vyznelo to úplne, že takéto bytosti existujú, čim sa otvoril šialene obrovský rozmer čo je zároveň možné, kto, čo môže existovať.

Raz sa mi dostávali negatívne informácie o schizofrénii, napríklad že ja mám v istom vyznení len pologuľu, zatiaľ čo bežný človek je spojený s celou guľou, čo ma spojitosť so Zemeguľou. Vraj ja mám len pologuľu. Vraj je to nezvratný proces, čo ma vydesilo.  Preto som sa opýtal a čo je na tej schizofrénii pozitívne A vraj „Nevšedné spomienky“ tie vraj potom pomáhajú rýchlejšie napredovať, ale neviem kedy. Tak som sa spýtal čo je pozitívne na rakovine a vraj „Tiež nevšedné spomienky“.

Častejšie sa v minulosti objavovalo aj také poviem spochybnenie, keď som počúval „Tá tvoja schizofrénia“. Bolo to tónom že za tým môže byť všeličo a že to je nejaké neisté a zamotané celé, že to nie je jednoznačne o čo ide. Napíšem to. V jednej dávnejšej situácii tento slogan vyústil do informácie, vraj je to čistá láska. Ale neviem.

Tieto veci som vyložene zažil, veľa ľudí zaživa rôzne zážitky. Je to istá zaťaž možno by bolo dobré aby k tomu sedel slogan, že nič cennejšie nie je ľahké. Od istej doby ktorá prišla po cca 11 rokoch ma to začalo napĺňať, začal som to ceniť. Je to šanca, ako bádať po tom čo ma extrémne zaujíma po vlastnej osy, čo ma fascinuje, čo ma robí šťastným.

Iné je a na to si požičiam slogan z Teórie veľkého tresku od Sheldona Coopera.

„Sľubujem že ma medziľudské vzťahy budú naďalej miasť a znechucovať“.

Prišiel čas napísať pre mňa významnejšie skúsenosti, ktoré som vnímal počas dlhých rokov. Tieto vnemy sa tiahli ozaj dlhé roky, tak to aj chodí.

Yecyia:

Pred dávnymi rokmi ako som vnímal rôznorodé veci v mysli jeden z nich bol slogan „Máš frajerku“. Žiadnu som nemal a tak ma táto veta privádzala do rozpakov, nevedel som čo to znamená. Roky išli a počul som to dosť často. Nepamätám si všetky okolnosti tých období bolo to už dávno a v mysli sa toho dialo veľa v tých rokoch ale po dlhšom období nastala zmena a tento slogan nahradilo „Yecyia je tvoja frajerka“. Počul som to konkrétne v znení Yacija, ale píšem to Yecyia, vedú ma k tomu isté veci, raz som si krátko s osobou stým nickom písal na čete a  a zrejme tak je to správne písať v mysli som ale počul vyslovované ako Yacija.

Tento slogan „Yecyia je tvoja frajerka“ som počúval roky veľmi často, možno cca 6-7-8 rokov. Toto je len holá veta ale v mojej mysli som o tom premýšľal a za tie roky sa stali javy stým spojené ale na veľa si nespomínam. Bola to vtedy každodenná súčasť života, životná realita v každej chvíli a zvykol som si byť od toho odpútaný aby som mohol lepšie fungovať v živote, proste som to žil.

Raz ale v náročnom období silných vnemov, keď som aktívne žil vo svojej mysli, keď sa toho v mysli dialo veľa, sa stalo. Do mysli mi nakukla na okamih akoby cez čelo modrá energia, taký malý modrý útvar o ktorom som hneď ale vedel že to bol len začiatok, že to bolo niečo mohutné, nakuklo to do mňa, bol to okamih, čo keby sa do mňa začalo valiť tak neviem čo by to znamenalo, ale bola to mohutná energia, zaplavila by ma, ja som uvidel len ozaj kúsok, videl som to jasne, vnímal som to, ako dôležité a mocné. Hlasy to okomentovali krátko po tom „To bola Yecyia“. Akoby na tom mieste bol dodnes istý vstup pre túto energiu a vtedy som si tam predstavil stuhu s nápisom Yecyia nejako reflexívne, takto to akosi zostalo dodnes.

Zážitkov ohľadom Yecyie bolo viac a každopádne často som počúval zmienený slogan že je moja frajerka. Po ozaj dlhých rokoch sa táto situácia vyvinula. Na dvore som rúbal drevo a prišlo prekvapenie keď som počul „Yecyia je zo Šaštína“, čo ma prekvapilo a tak som si nejako povedal, no, niečo som sa dozvedel no a za pár ročkov sa možno dozviem pokračovanie, ale prekvapivo pokračovanie prišlo za chvíľku keď som počul „Yecyia je Bazilika“ čo bol šok, tak som si zmyslel, Bazilika je veľká, tam je asi aj kláštor, či škola a prišla informácia „ Yecyia je komplet celá Bazilika“.

Presne takto som to počul, ale na upresnenie netrpím tým že by bola moja frajerka priamo ako to znie v bežnom význame, ale pre mňa zaujímavé že zrejme hrá v mojom živote a v tom čo vnímam významnú úlohu. Zrejme to skorej značí že je to veľký problém.

Pár krát som bol po čase v Bazilike a počul so nejaké informácie o nej  niečo čo v nej je. Rozmýšľal som o dvoch bielych sochách pred oltárom, vraj nie je náhoda že sú bosé, vraj je to symbol a vraj línia medzi týmito sochami je istý priesečník, ktorý keď pretneme ovplyvní to našu realitu. Vraj tieto dve biele sochy sa za Žiadnych okolností nesmú ocitnúť na jednom podstavci, neviem presne prečo ale nesmie sa to v žiadnom prípade stať.

Tie návštevy Baziliky boli v náročných obdobiach a boli mocné i keď som tam v tom čase bol asi 2 krát, napr. raz mi povedali že tam mám i kamarátov, čo vyznelo skorej, že Bazilika je problém, ale mám tam niekoho kto je kamarát. Okolo tohto bolo toho viac napríklad informácia že je už Yecyia v hrobe, čo som si rôznorodo predstavoval, ovplyvnilo tie predstavy to, čo som vtedy videl.

Nie som nejaký náboženský fanatik a tieto veci ma prekvapili a moc to cením. Vyšlo mi z toho poznanie, že tieto veci čo tu máme, tu ozaj nie sú na okrasu ale majú veľký význam, čo ma aj fascinuje. Že tento Svet má mocné a mystické pozadie. A to moc, moc. Nepredstaviteľne. Všetko okolo nás i v nás.

Zlatá Brána:

Viac rokov bola jednou z informácií ktoré som vnímal veta „Zlatá Brána otvorená“. Počúval som to často asi skoro denne, roky. V tom čase ako aj spomínam som myseľ vnímal inak a stále bolo rušno, vyložene som sa v mysli pohyboval. Ako som to počúval, tak to vo mne vyvolávalo reakcie a tú Zlatú Bránu som si predstavoval a častejšie som ju zatváral, dával na ňu zámok a tak všeličo a všelijako. Niekedy som cez istú predstavenú bránu prešiel akoby som za ňou šiel po moste, ale vždy som sa vracal a nešiel ďaleko, nechcel som to. Takáto situácia bola častá.

Po rokoch a myslím aj po nejakej pauze kedy som to nepočul sa zase objavil ten slogan „Zlatá Brána otvorená“ len som v tom cítil nejaký mali rozdiel i keď zároveň to znelo tak isto a vtedy zrazu sa mi v mysli objavil vnem akoby som mal penis zasunutý v ústach nejakej ženskej osobe ktorá mala hrozne vyvalené oči a vyzerala zvláštne, čo som vnímal že to bola istá „hra“ ako budem reagovať, že to nebolo len tak, ale že to je mocná vec. Takto táto situácia vtedy skončila. Vysvetlení  je veľa, ale mňa napadlo akoby to bolo lákanie k ukončeniu života, lákanie na zlatú bránu a že to bol v podstate podraz ktorý niekomu vyhovoval.

Toto sa vyvinulo takto, ale takých veci bude veľa, niekedy si pomôžeme, inokedy strategicky ublížime, myslím na dlhšiu existenciu. A klasika, každá minca má dve strany, atď.

Momentálne už roky počúvam slogan „Bratislavskí chalani“, nie denne ale už dlho z času na čas, neviem čo to znamená, možno sa to raz vyjaví, možno všelijako.

Dlho pred rokmi som počúval slogan „My ťa ojebávame“ a nedávno raz  „robíme ti špinavosti“. Je to troška hlavolam, Všetko môže znamenať všeličo snáď to nie je len zlé.

Cením že je to nevšedné, zaujímavé a pestré. Ukazuje mi to túto realitu v inom svetle.

Zvykol som si, nabral nejaké skúsenosti, poznatky, nepúšťam sa do toho, ako kedysi. Teraz ma to tak netrápi, skorej iné prvky mojej povahy mi robia problém.

Ďakujem….

Zatiaľ som moc nepísal konkrétnejšie vnemy ktoré som vnímal hlavne v mysli v nej sa toho dialo veľa, ale nevnímal som špecifické veci len v mysli ale i v rámci vyjadrenia Životnej reality, mojej reality, tejto reality. V podstate sa všetko prenášalo do života, často sa mi životná realita menila jej parametre, vyjadrenie, ako som zistil asi to tak chodí a dôležité zrejme je, ako si spracujeme túto zmenu a aký postoj k tej situácii zaujmeme, maše postoje sú celkovo zrejme dôležité a v rámci týchto vecí sa to takto testuje. Nie je to len tak , chce to isté návyky, ako na tieto zmeny, procesy reagovať, jedinec reaguje v rámci svojho cítenia, poviem osobnej životnej filozofie, priorít, chápania a schopností. Zmeny reality, mojej situácie, pozície v nej sa ozaj často menilo, ku každej tejto zmene som bol nútený zaujať postoj a asi to nie je len tak. Viac krát som vnímal úplne odlišne realitu svoju i našu v ktorej žijeme, malo to vtedy prvky paranoje, ale to nie je len tak, je to mocný stav u mňa to bola riadna vec. Netrápil som sa ohrozením svojej osoby, či nezúžilo sa to na to, že niekto po mne ide, ale vnímal som to v rámci pohľadu na celkovú realitu a jej princípy, akoby zosilnený pohľad a čo som pri tom zistil táto realita nie je len tak a nie je taká jednoznačná, ako sa bežne javí, ale je to riadna mocná, mystická, tajomná sila. Mohutná mystická energia.

Moje životné schopnosti sú obmedzené, nemám schopnosti, ktoré by mi umožňovali ľahšie, či lepšie žiť hlavne v našej spoločnosti, ale možno zase mám niečo špecifické, no také čo ocením asi len ja sám. Mňa to zaujíma.

 Zmenilo sa v istý čas a na istý čas vnímanie mojej mysle, kedy som roky vnímal v sebe veľký priestor no dá sa povedať ako vidím von očami podobne som videl aj opačne do seba, len ten vnútorný priestor bol viac abstraktný a rozdielny, často založený na predstavivosti. Ale i na externom príspevku neviem koho, čoho. Často som sa pohyboval v tomto priestore, niekedy to bolo také fantazírovanie ale keď som to zobral tak, že kašlem na to je to len fantazírovanie moje hlasy ma často podporili, že mám v tom pokračovať, že to nie je len tak a má to zmysel, či význam.

Bežne som vnímal často sa opakujúce sa frázy, alebo to bolo pestré a prežíval som stým rôzne procesy, ťažko sa to hodnotí, či vyhodnocuje, bola to proste taká vec v rámci života, nejako som stým a cez to išiel a sú to prežité roky. Chcem povedať nejako som žil a zaujímal k tomu aktuálne rôzne postoje a nejako som to všetko nevyhodnocoval, nespracovával, proste životná realita, život išiel.  Tak si veľa veci nepamätám ťažko to vyhodnotiť. Jedna z tých opakujúcich fráz bola aj „stále sa opakujeme“, len tie opakované frázy sa po ozaj dlhých rokoch ukázali inak a vyjadroval sa ich skrytý význam, iste čiastočné vysvetlenie, zmena významu. Napríklad dlhé roky to bola aj fráza, či slovo „Pokračuj“.

——————————————————————————————————————————-

V niektorých obdobiach boli noci veľmi temné a aj nebezpečné, hrozilo, že niekto za mnou príde k tomu sedí aj táto situácia kedy to bolo intenzívne a vnímanie bolo pestré, veľmi som to prežíval, konkrétne toto trvalo pár týždňov, hovorili frázu „choď mi otvoriť dvere“. Ja som sa viac krát rozhodol ísť dvere otvoriť bral som to tak, že možno neotvorím, vyhnem sa tomu a zmeškám príležitosť. Tak som chodil s istým strachom otvárať dvere, ale nikdy som priamo nič nevidel i keď ten pohľad von mal veľkú silu, predsa pohľad von do otvoreného priestoru tejto reality ju má. Takto to šlo a zmena v tejto situácii nastala, po pravde neviem presný proces zmeny, nepamätám si, ale vyústilo to do toho že nakoniec sa mi v mysli objavili dvere a otváral som tie a vždy cez ne niečo prešlo, či za nimi niečo bolo. Mal som k tomu rešpekt a bolo to kalkulovanie, či tie dvere teraz otvoriť, či pootvoriť, či nechať zavreté, bolo to a ono to o tom bolo vždy kontrolovať si myseľ. Ak si dobre pamätám nechal som ich otvorené, po čase sa z mysle stratily. Táto situácia ma zaujala.

Nepodobná situácia bola, ktorá netrvala tiež dlho ako niektoré, keď mi hovorili  „pozri sa do zrkadla“, bolo to len niekoľko krát a pozrel som, nevidel som nič špecifické i keď vtedy aj ten pohľad mal svoju silu. Ubehol nejaký dlhší čas, čo je pri tomto bežne, že po rokoch sa objaví nový impulz,  návrat k situácii z minulosti a počul som „pozri sa do zrkadla“, povedali to tak isto ako inokedy ale toto je tiež časté, pri tom návrate do minulosti, že počujem niečo po rokoch, znie to tak isto, len zacítim, objaví sa pochybnosť, to bolo nejaké iné a vtedy to tak naozaj je. Pozrel som sa do zrkadla a videl som silnú podobu s istým človekom z dejín, ktorý bol hercom vyjadrený vo filme. Je to síce trápne ale keď píšem videl som silnú podobnosť s hercom ktorý zobrazoval Leónidasa zo Sparty. Toto bola taká viac menej jednorazovka, ale viem, že to nie je len tak, vtedy bol život ozaj intenzívny. Bolo to pre mňa pôvabné.

Nedávna podobná v tomto duchu ladená situácia bola, keď mi cez deň hovorili „vidím ťa“, trvalo to niekoľko dní a nejako som nevedel, čo to môže byť, prečo mi to hovoria, tak som sa divil. Následne po pár dňoch, kedy som to nepočul som to začal vnímať v pospevovaní vtáčikov, ako džavotali počul som v tom moc zreteľne vyjadrenie „vidím ťa“. Viem, že to nebolo len tak. Tiež to bolo pôvabné.

V nedávnom čase sa zase objavovala fráza, trvalo to viac mesiacov „dávaj si pozor“. Bolo to často a práve v bežných situáciách, kedy sa nič nedialo a že do kelu veď sa nič nedeje aj som kľudný, že prečo teraz. Bral som to ako vec, ako upozornenie, čo viem, že je dôležité, dávať si pozor na myseľ, len tam bol kontrast, že sa jednalo u kľudné situácie a z toho som bol prekvapený. Tak to išlo a bol som prekvapený, až raz ma napadlo, čo ak aktuálne nie je priamo pri mne niekto, niečo, čo síce nevidím, ale je priamo v mojej blízkosti. Keď som to zobral takto, že možno aktuálne pri mne niekto je, ustalo to, prestali to hovoriť. Ako to vnímam, ako to hodnotím podľa toho, ako to funguje, nebude to len tak. Zaujalo ma to, ale je isto potrebný rešpekt. ++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++ Táto situácia sa vyvinula nedávno po napísaní tohto článku: Stal som vonku na istom mieste a rozmýšľal, ako vyrástla tráva a burina na tom mieste za necelí mesiac. Zameral som sa na jednu burinu ktorá mala pomaly meter že sila ako rýchlo vyrástla a v tom som počul „dávaj si pozor“ čo som počul prvý krát po dlhej dobe ako je vyššie napísané.

Z iného súdka bola situácia keď som šiel v „luxusnom“ stave k lekárovi, bolo to intenzívne obdobie a po pravde najviac ma trápil aspekt, že chcem začať vybavovať invalidný dôchodok a nebral som to len tak, ale ako významnú vec, ktorá bude významná, niečo ako prvok, že sa v istým spôsobom akoby vzdávam a že to bude mať dopady a uškodí mi to, ono aj toto nie je len tak a má to z istého vyznenia aj také parametre, dopady, nič tu nie len tak, nič nie je ani zadarmo. Vtedy som lekárovi hovoril rôzne veci, viac som vyjadril z toho čo vnímam a pochopiteľne to na neho pôsobilo špecificky, bolo to šialené v rámci vnímania sveta a parametrov normálnosti. Návšteva to bola intenzívna, Svet pre mňa bol úplne iný. Ako som odchádzal od lekára, zatvoril som dvere a zrazu som sa ocitol v situácii po krátkej nevnímanej ceste o jedno poschodie, ale pre mňa to bolo, ako som zatvoril dvere hneď som bol v tej situácii. Asi 4 policajti a nie bežný držali spútaného chlapíka do pol pása vyzlečeného a riadne vypätého pred dverami na psychiatrické oddelenie. Ako som uvidel túto situáciu, počul som v tom okamihu vetu „berieme neho“. Ja som vtedy odtiaľ odchádzal a bolo to pre mňa ozaj mocné, bolo to vypäté a vraj berú neho. V ten večer som prišiel domov a po krátkom čase ale brali aj mňa, prišla polícia a za chvíľu záchranka, myslím že to bolo vtedy a záchranár sa ma ujal a viedol do sanitky a spýtal sa ma, či chcem ísť s nimi, alebo s políciou, radšej som bol za záchranku i keď človeku sa často ťažko posudzuje čo je lepšie, keď sa toho deje veľa.

Raz v intenzívnom a vypätom období, keď sa toho dialo veľa,  bolo to pestré a veľa som toho v sebe vnímal, aktívne sa pohyboval v priestoroch mysle sa stal jeden vnem, uvidel som v mysli, na okamih veľmi výrazne hlavu koňa s rozviatou hrivou, myslím že bielu a prevádzala ten okamih fráza, či slovo „Hotovo“. Bolo to pôvabné.

Inak celkovo, ako to vidím, ako som to pár krát nazval, ako to cítim, označujem veľa situácií aj aktuálne keď sa diali, keď som to žil, výrazom „šialene pôvabné“. Tak to cítim.

Pozrel som do starého zošita a v tom čase bolo neprípustné aby som to dal niekomu čítať, ale je to 20 rokov a prepíšem niečo sem. Naviedol ma k tomu i nedávny sen.

Nevedel som vtedy kam moja cesta vedie a čo príde, že sa to vyostrí, ale ako píšem malo to taký smer, možno práve po tom som volal i keď to bolo niekedy, ako cesta do Mordoru.  Život je ťažký, ale i pestrý v tom čo k nám privolá, ako nás prekvapí  v dobrom i zlom.

Žiť je mocné a isto vzácne.

Mal som bielu Škodu 100 a často sa flákal, fotil a vzácne niečo napísal.

Prakticky som nechal pôvodný text.

26.6.2000 Mláky – panel

Pokúšam sa sám so sebou komunikovať iným smerom. Nemám už chuť na tvrdohlavé tlačenie sa do nepríjemných situácií. Zaslúžim si trochu rešpektu. Musím sa venovať veciam, ktoré sú pre mňa naozaj zaujímavé a z ktorých odídem s istým zážitkom s istým poznaním.  Chcem robiť výskum sám na sebe. Musím otvorene komunikovať so svojím „duchovným“ Ja, lebo vo mne výrazne prevláda, len som mu nedával priestor. Musím i z toho najnegatívnejšieho zážitku vyjsť s istým poznaním.

Milujem čas keď môžem byť sám a v kľude premýšľať, zatiaľ som ale tento čas venoval „vedomej“ sebadeštrukcii. Nevenoval som sebe ani trocha úcty. Neznášal som toho kto za mňa rozhodoval, snažil som sa ho zničiť silou. Chcem mu venovať svoj voľný čas a vyjasniť si sním isté veci.

Nemá zmysel niekam utekať a hnať sa do záhuby. Kľudne si sadnem a začnem s oboznamovaním, so seba poznaním.

Nezáleží na tom čo si o tebe kto myslí, nech to je hocikto, pokiaľ tým potláčaš svoj cit. Nesmiem sa stále pokúšať robiť veci o ktorých v podstate viem, že nie sú pre mňa, len preto že to patrí k istému spôsobu života.

Mám chuť si vychutnávať všetky silné duševné zážitky a nájsť si cestu k nim. I keď zostávaš v istých situáciách zamknutý, dokážeš prežiť ohromný zážitok, neotváraj vždy dvere do trinástej komnaty. Púšťal si tam len hostí.

Začni sám sebe veriť a ber to s istým nadhľadom. V podstate máš možnosť dostať sa ďalej vo svojom vnímaní, len preto že prežívaš také silné psychické vnemy, ktoré si ostatný môžu len predstavovať.  

Každý zážitok, každá situácia vedie k istému zážitku, záleží na každom, čo sním urobí, ako ho spracuje.

Milujem silné duševné zážitky (tie svoje).

Zistil som, že keď chytím do ruky pero, tak rozmýšľam „úplne“ inak ako v situácii, keď to nemám možnosť zaznamenať. Nedarí sa mi dostať do pozície, keď som pripravený na všetky úvahy. Som majster deštrukcie. Myslím že sa o to teraz vôbec nemusím zaujímať.

„Podarilo“ sa mi dosť výrazne ovplyvniť niektorých ľudí (ktorých mám rád), ktorí si začali klásť otázky a dostávať sa do pocitov, ktoré pre nich nemuseli byť až tak odkryté. Ale som pevne presvedčený, že u týchto ľudí to bude pozitívna životná skúsenosť.

Ja osobne si neviem predstaviť naplnený vlastný život, bez prežitia takejto fázy a tohto druhu vnímania bytia. Každý úsek bytia ponúka isté skúsenosti a treba sa starať o ich rôznorodosť, iba tak sa dá dostať ďalej.

Práve sa ma jeden „človek“ rybár pýtal, či mám nahodzené, „tak to teda mám, poriadnu návnadu a už ju okusujem“.

Viem, že sa vo mne skrýva kopec pre mňa „pekných vecí“, len to chce mať sa rád. A to ja sa mám až veľmi.

Priveľa vnútorného času som venoval tomu, len aby som dobre vyzeral a dobre pôsobil na neznámych ľudí, cez fyzickú stránku. Bolo to pre Mňa ťažké závažie a nedokázal som sa ho zbaviť, bolo to pre mňa veľmi ubíjajúce.  Myslím že sa o to teraz vôbec nemusím zaujímať.

Mám problém sústrediť sa na veci ktoré práve chcem, musím poriadne cvičiť svoje vnímanie, viem v podstate kam chcem ísť a ako chcem „žiť“, len to dostať do reálnej podoby.

Život žije človek, len sám pre seba, preto sa chcem naučiť úcty k sebe samému i keď to povedie cez ignoranciu istých kruhov a ľudí a nesnažiť sa len na niečo hrať.

Snažím sa aj cez veľké psychické problémy uchovať si vždy triezvy pohľad. Musím prijímať viacej rozhodnutí a prestať si ich vyčítať. Proste vtedy si to chcel urobiť, tak si to urobil.

Máš v podstate „veľký dar“ u dosť ľudí vzbudiť dobrý pocit i cez ten bordel. Skús to využívať a nikdy to nezneužívaj. Ale to som si vždy vážil, som idiot nie sviňa.

Je úplne nenormálne, ako sa bojím ľudí, musím zmeniť postoj pri konverzácii a zbytočne sa nezaťažovať keď to nepôjde, nedostávať sa pod tak veľký tlak.

Som rád že sa dokážem prehrýzť cez dosť ťažké situácie, keď svoju slabosť prezentujem v celej “kráse“. I to je vec kvôli ktorej sa necítim úplne odpísaný, ( zase kecám).