Nech sa na to pozriem, ako chcem, nemám šancu, nič iné, ako nádej nenájdem, aj tu by som mal zahodiť, cele je to už, ale otázka cti, bude to veľký problém. Je ale nádej, ako nádej, možno sa raz v tomto nájdem, problémy ustúpia, vyslúžim si rešpekt. To by som chcel, lebo ten mi chýba, nezdá sa mi, že u mňa to je, len jedna veľká chyba, myslím že mám aj hodnotu. Víťaziť však netreba, stačí keď sa bude dať, žiť kľudnejšie a dôstojne. Keď sa nad tým zamyslím, nemám nič len výmysly, nezdá sa mi však, že je to len chorá myseľ. Neviem, či má cenu snažiť sa to ustáť, realita je ozaj drsná, veľmi ťažké vecičky, snažím sa aby ma nezožrali výčitky, stať sa môže ľahko, zožrať ma môže všeličo, divím sa, že sa ešte nestalo. Rozbitý som totálne, že vraj som sa posral, ide o to kto to hodnotí. Pokiaľ také, tak nech si to strčia niekam, presne tam, kde oni majú svoju česť. Ich názor, by nemal mať hodnotu, isto nie, že sa stane, že ma takéto vyložene zničia. Ich filozofia je plytká, postavená na tom, že sme zvieratká, ja si myslím, že sme iný, i keď nemyslím si, že sme viac. To, ale aký sme je silné, zvieratká sa nám nedokážu ubrániť, ideme ich vyhubiť, žiaľ my sme taký. Na nás sú všetci krátky, všetky majú ale česť a to, my nie. Bez nás by bol svet spravodlivé a nádherné miesto a to celkom isto. Je neuveriteľné, aké veci zvieratká dokážu, no žiaľ my ich zničíme. Pojeme ich všetky, ničenie nám ide najlepšie, nech sa nám nič do cesty nepletie, ale už sa nemajú kam skovať, čo by za to dali. Chápem a držím palce, je my ale ľúto ja Vás jem, to ma ozaj neteší, čím ďalej, tým horšie sa my prehĺta. Dosť mi to vadí, i keď to nie je nič platné, tak aspoň sem napíšem, prepáčte je to svinstvo, ospravedlňujem sa za všetkých, že sme Vás totálne prevalcovali. Od nás sa nič dobré čakať nedá, namyslený sme však, ako neviem čo, my sme dravci, bez cti a rešpektu. My na zemi zničíme život, šanca na záchranu je už len asi taká, že vývoj pôjde prudko vpred a v čas stihneme opustiť zem. Sme beštie, ale klobúk dole, vy nie. V tomto by sme sa od nich mali inšpirovať, čas uteká.

Zem skonči ako odpadok, ako tlejúci ohorok, nič viac a nič menej.

Nie, kydať na ženy sa nechystám, nie je mi to treba, veď oni sa polepšia. Nakoniec, som sa tomu však nevyhol, pokračuje text. Nechajú si poradiť, veď sú celkom šikovné, oni nad tým zvíťazia, porazia svoje problémy, budú čarovné a krásne, jeden za druhým o nich budú písať básne. O tom, že z nich človek žasne a o svoju treba bojovať, tej túžby sa nikdy nevzdať, dobré v sebe predať, tak chcem, aby to bolo. My muži mame svoju silu, máme za sebou veľa ťažkých bitiev, výhry aj prehry, pretieklo veľa krvi. Vydajte sa teraz aj vy do boja, nebuďte lacné, deň za dňom, budete o krok bližšie k cieľu, vyžadujte kvalitu, zdvihnite svoju úroveň. Žiadajte to, čo Vám patrí, svet musí isť vpred, nie je dobré lacno predať, taký kšeft sa neoplatí, nebuďte skromné, nastavte svoju cenu. Treba sa snažiť a byť dobrý, aby som si zaslúžil, keď nebudem, tak si žiadnu nenájdem, žiadna ma nebude chcieť, to by bolo zle. Veď to je to, prečo žijem, chcem jej to aj dokázať, musí mať istotu, že sa nemusí báť, chcem to ja i ona. Prekonáme všetko, pokiaľ žijeme, všetko dá sa, buďme ústretový a konštruktívny. Reči sú málo treba činy, hovoriť vie každý. Sladké rečičky sú pekné, ale málo platné, nehovor a konaj, na reči nie je nikto zvedavý. Doteraz sa možno dalo, len to treba natrvalo, i keď si zatiaľ dokázal, netreba sa chváliť, tým to môžeš uraziť, môžeš všetko stratiť, nezostane ti nič. Treba sa koncentrovať na budúcnosť, dobré veci si zachovať. Až na konci si môžeš povedať, zvládol som to, bol som dobrý. Bolo to pre mňa, to úplne najviac, každá sekunda bola ťažká, svoju tvár som zachoval, bolo to ťažké, Ja som však ten, čo to dokázal, nezišiel som z cesty. Cenné a vzácne veci, by mali mať riadnu hodnotu, úplne inú ako doteraz. Mal by nastať prevrat, nie len jednoducho lacno predať, nie ako doteraz, že je to úplne zadarmo, teraz mnohý kvôli tomu žijú nadarmo, nechali sa oklamať. Trebárs už tým, že on je navyknutý, že to funguje a klape, že oni sú vzácne, má to pre nich absolútnu cenu, oni tým pohŕdať nechcú a ani nemôžu. Občas vadí čeliť výsmechu, keď si vysoko nad ním, on je úplne prázdny, ani si nič neváži, taký sú dnes víťazi. Neskutočne cenná vec, ktorú majú tí, ktorý pre to nespravili nič, vyslovene tak, že tí, čo si z nich robia žarty, je to úplne nechutné, maximálne debilné. Je to aj preto, že pre nich nehrá žiadnu úlohu česť, mal by za to na ne prísť trest. Toto nie je sranda, ani zoologická záhrada ,za toto by ich mal niekto potrestať, keby som vedel tak to urobím ja. To čo robia ma uráža, ponižuje to moje túžby a sny, bez ohľadu na to, že nemám nič, to dokážem akceptovať, uráža ma, len fakt, ako to funguje. Bolí ma, že sú také úbohé, v nich sa rodí nový život, chcem aby sa celí Svet zmenil, nech nezostane kameň na kameni, chcem, aby sme šli v pred, bojujme za lepší svet.

Toto je zlý žart.

Čo by som dnes, mohol pekné urobiť, no dnes určite nič, nabudúce, keď bude lepšia klíma. Keď nebudú všetci súperi a nebudem, len čisto šialený. Temnota za mnou prišla už dávno, hovorí mi kámo, troška sme sa spriatelili, veď všetko má svoj pekný rozmer, ešte žijem, tým pádom ešte dýcham, určite ma nedusí pýcha, ale skorej skromnosť. Tej nie je nikdy dosť, nie som žiadne arogantné hovädo. I keby sa darilo, ja by som sa nenechal pokaziť, potrebujem podľa niečoho žiť, svoj svet si obhájiť, no a jednoduché, to na tom svete nie je. Nemusím sa mať najlepšie na svete, ale treba sa pokúsiť, byť najlepší na svete, to sa stačí len pokúsiť, je skoro nemožné aj byť, sú aj taký, ktorým sa dá jedine vyrovnať, lebo už nie je viac. Myslím, že viem čo je to pokora, učím sa to stále dookola, život ma k tomu vyzval. Inak sa nedalo, keď som nechcel rezignovať natrvalo, no to sa mi nechce ani teraz, ale je čim ďalej tým ťažšie, sa presadiť, ono sa to stále kopí. Súperí mi našťastie hlavne svinstvo, tak to tuná funguje, ukážem ti, kam až vedie králičia nora. Ja som tiež nejaké pilulky požral, jedna bola možno taká, to som ale nevedel, dosť som naletel. Keby som vedel, tak to by som si rozmyslel a už nikam neprišiel, samozrejme. Často hodím všetko za hlavu, iné východisko často Nevidím, aspoň sa troška zabavím, to občas treba. No a hlavne sa nebáť, keď vyzvali práve teba. Treba byť dobrý, nebolo by od veci, niekedy si baterky dobiť, no ale každopádne s pánom bohom, viem čo je to pozrieť sa na dno, pekne sa tam obúchať. Život je aj taký, nie vždy sa nám páči, chcem sa ešte pokúsiť, presadiť si to, že mi na tom ozaj záleží.

Snažím sa vzdorovať, problémom sa nepoddať, ísť svojou cestou, pomalým tempom, vážiť každý krok, nepadnúť z nôh. Prajem pekný deň.

Rozmýšľam, či ísť dnes von, či vôbec o to niekto stojí,

či len nepokazím atmosféru. Taká veľká kopa ľudí,

nesmie sa dať, pokaziť jedným, čo si prišiel na pár

pív a inak neočakáva, už nič. Snáď, len pozvať na

schôdzu, čo ma občas poteší a ovplyvní celí večer,

 posunie do zvláštnej sféry, taký mali experiment,

kde je všetko neisté, tak troška záhadné, no a

 určite, aj troška zvláštne. Toto je len taká, pred

barová, chodím tam, už dlhé roky, sedí mi,

že je to ozaj bar i keď, iba malinky, veď ide

hlavne o ľudí, ktorý sú tam v pohode. Je to

celkom uvoľnené, rád si tam vždy posedím a

 vypijem v kľude pár pív, nech mám aspoň

niekedy, možnosť mať na háku, nech všetko

hodím za hlavu. Komunikovať sa, už troška

bránim, zdá sa mi to zbytočné, aj slušne

náročné. Neviem, čo ako vlastne je, čo si

môžem dovoliť, ale nemám na to, ani chuť.

Piatky si občas prifarbím, nech sa z nudy

nezbláznim, nech niečo prežijem, aspoň v

pocitovej sfére. Iné, si neviem vybaviť, také

veci si nechcem zaplatiť. Veď to je, len slušný

humus, ktorý ma možno rozdrví, lebo to má

veľkú silu, nedá sa, to len tak obísť, nejde len

tak, sa na to vykašľať. Jednoducho mám, len

to čo mám, len som v tom troška sám, čo má

aj pozitívny zmysel. Veď práve o tom a preto

píšem, teraz tento divný text, ktorý ja beriem,

ako báseň i keď možno by sa hodil, iný názov,

na ten prídem možno neskôr a budem to tak

nazývať. Ja a frajerka, tak to je ozaj riadna

haluz, to tu ešte nebolo. A nabralo to

riadne grády, že vraj nie som, ako každý a

jednoducho nemôžem mať. Byť sólo, ma a

dosť baví, nikto mi nič nevyčíta, môžem zostať

viacej mladý a venovať sa trebárs tomuto, aby

to bolo, také surové, ako to teraz je.

———————————————————-

Je to len čisto na mne, ako sa tu vyjadrím,

chcem niesť svoje posolstvo,

vyjadriť svoje cítenie, myslenie, túžby.

.